V americkom mestečku Derry začínajú miznúť deti. Skupinka mladých sa snaží vzoprieť svojmu najväčšiemu strachu. Klauna Pennywise sme sa v kine báli aj my, aj keď priznávam, že neznášam horory. A priateľka sa na mňa zvláštne pozrela, prečo ju beriem na horor… Stephen King nám niekoľkokrát počas filmu zvýšil tep na slušnú hranicu. Nečakali sme, že sa mu podarí skombinovať dva odlišné žánre tak dobre dokopy – horor a román.

Tajomne krátky názov označuje hlavnú zápornú postavu príbehu, starodávneho tvora, čo sa vie premieňať na objekty najväčšieho strachu svojich obetí a zo „zimného spánku“ sa prebúdza každých 27 rokov, aby sa nakŕmil najbezbrannejšou časťou obyvateľstva mesta Derry v štáte Maine, USA – deťmi. Tentokrát však siedmi mladí outsideri spoja sily v „Klube núl“, ako sami seba nazývajú, aby porazili záhadného netvora, ktorého volajú všeobjímajúcim zámenom: To. Ale má aj iné meno… meno, ktoré sa stalo v análoch hororu kultovým: Tancujúci klaun Pennywise.

Kniha TO prvýkrát vyšla v roku 1986 a okamžite sa stala klasikou a najpredávanejším knižným titulom roka. Večný bestseller uchvacuje čitateľov už viac ako tri desaťročia a stále patrí medzi najlepšie a najvplyvnejšie diela nepopierateľného majstra literárneho hororu. Odvtedy vzniklo na jeho motívy množstvo filmových a televíznych projektov.

Príbeh s ochrannou známkou Stephena Kinga má však ešte jednu rovinu. Zrejme neexistuje iný spisovateľ, ktorý by lepšie skombinoval absolútny horor so skúsenosťou dospievania, aspoň nie tak dokonale ako v citlivom príbehu o dozrievaní osobností, ktorý je jadrom diela „TO“. Producent Seth Grahame-Smith zdôrazňuje, „Od začiatku tohto procesu vieme, že „TO“ je viac než len hororový príbeh a že film musí odzrkadľovať všetky tie rozmanité tóny románu. Dej je zasadený do obdobia dozrievania mladých postáv, takže sme chceli, aby aj vo filme bolo zachytené čaro momentov, ktoré prinášajú postavy, ale pritom aby bol film totálne desivý.“

Režisérovi sa podarilo výborne skombinovať dva pocity, ktoré často v kine nenadobudnete – pozitívnu emóciu z romantického podtónu celého príbehu pretkanú strachom, ktorý sa takmer v pravidelných intervaloch vynára na povrch. Nechodím často na horory, takže moja návšteva bola v zmysle „veď aj tak vieš, čo príde“ – áno, niektoré scény sa dali predpokladať, pri niektorých som však vyskočil zo sedadla a mal chuť odísť. Prekonal som strach a vydržal do konca.

Pozrite si trailer k hororu TO

Rozhovor so Stephenom Kingom

Keď pozeráte film na motívy jednej zo svojich kníh, ako je TO, pozastavujete sa nad zmenami, ktoré urobili tvorcovia, alebo sa jednoducho usadíte a film si užijete ako ktorýkoľvek iný divák?

Aj, aj. Všímam si zmeny a snažím sa zbadať, čo tam dali a čo nie. Ale filmy mám rád, takže zvyčajne sa zvalím do tretieho radu s vreckom pukancov a film si čo najviac užijem.

Váš román TO radi čítajú už celé generácie a zároveň ich desí. Keď sa vám ozvú fanúšikovia, čo vám bežne hovoria o príbehu a o postavách?

Často vravia, že sa do knihy celkom ponorili a že na nich urobila veľký dojem. Práve som dostal list od mladého spisovateľa Gabriela Tallenta, ktorému vychádza prvá kniha. Napísal mi, že čítal TO a že ho to nenechalo chladným, lebo sa mu páčila expanzívnosť knihy. Myslím, že s tým názorom sa stotožnilo veľa čitateľov. Cítia sa ako stratení v inom svete a to sa im páči. Reakcie prvej generácie čitateľov knihy To boli veľmi silné, lebo pri čítaní im vyplávali spomienky na mladosť. Myslím si, že v knihe je veľa vecí, ktorými si prešlo mnoho detí. U čitateľov, ktorí vyrastali v 50. rokoch 20. storočia, mali veľkú odozvu všetky tie veci o deckách a o tom, aký bol život vtedy.

Jednou z geniálnych vecí na filmovom prevedení knihy To – a je to naozaj geniálny film – je zmena časovej línie, takže decká konajú v 80. rokoch a ak bude druhá časť, už dospelé postavy budú zasadené do súčasnosti. Diváci sa stotožnia s tým, čo je v knihe tak trochu večné – so šikanovaním, prvou láskou, s tým, aké super je nemusieť ísť do školy a zároveň chvíľu nebyť s rodičmi, ale s kamarátmi. Pre nich je zasadenie filmu do 80. rokov tým, čo si pamätajú z detstva.

S čím konkrétne ste sa vo filme stotožnili?

Mám pocit, že tento film je v každom ohľade úplne iný ako ostatné a stojí za to. TO nie je horor, ale zarezonuje. Andy Muschietti (režisér) verne zachytil deti a ich kamarátstvo. Zobrazil realitu detí vyrastajúcich v 80. rokoch a mne sa to páči, lebo vtedy som aj ja vychovával svoje deti, takže u mňa je to rovno dvojitý zásah. Celkom rozumiem, čím si prechádzajú tieto deti. Keď som písal knihu, dej som zasadil do 50. rokov, lebo vtedy som vyrastal ja.

Povedali ste, že sa vám páči predchádzajúci Andyho film Mama. Čo sa vám na ňom páčilo a aký to má súvis s dielom TO?

Andy dosiahol to isté pri filme TO ako pri Mame – obidva filmy vynikajú vizuálnou pestrosťou. Ale tá je vždy pod prísnou kontrolou rozprávania príbehu. To je v tomto filme absolútne najzásadnejšie. Ani jediný raz neschádza z cesty. Pevne sa pridržiava príbehovej línie, takže všetko ostatné je jednoducho strhujúce. Pokojne sa môžete usadiť a nechať sa vtiahnuť do filmu. To sa mi páči.

Prvé, čo ma na filme TO upútalo, bola úvodná scéna, keď Georgie beží po ceste za papierovou lodičkou. Búrka vyzerá ako skutočná a nie ako „hollywoodska“, keď leje ako z krhly, ale pritom vidíte tiene a na vode sa odrážajú slnečné lúče. Táto scéna je zlovestná.

Ďalšia výborná scéna, ktorú však v knihe nenájdete, je, keď sa postava Stanleyho Urisa pozrie na portrét ženy v rabínovej pracovni. S tou pokrútenou hlavou vyzerá tá žena ako od Picassa. Keď sa zjaví vo filme, je to hrôzostrašné. A keď vylezie z rámu, tak to už je fakt na nočnú moru. Presne v takom prípade si človek uvedomí, že Andy Muschietti si na detstvo pamätá dosť dobre na to, aby vedel, čo deti naozaj desí.

V Hollywoode sa odjakživa hovorí, že úspech tkvie v hereckom obsadení. Môžete nám povedať, aké prednosti priniesli siedmi mladí herci vo svojich úlohách núl samostatne aj ako skupina?

Je až trochu desivé, ako sa detskí herci zlepšili. Ja som vyrastal v ére, keď odrapotali, čo mali, vyzerali rozkošne a to bolo asi tak celé. Ale tieto decká vo filme TO sú úžasné. Páčili sa mi úplne všetci, ale ja som mal vždy slabosť na Richieho Toziera. Je to presne taký chytráčisko, aký som býval ja. Finn Wolfhard je v úlohe Richieho výborný. Andy musí mať úžasnú schopnosť jednať s deťmi na istej úrovni, lebo film na nich stojí a padá. Dospelých takmer nevidno.

Myslím si, že veľa ľudí, ktorí ako deti fičali na televíznom miniseriáli To, si ako Pennywisa pamätajú Tima Curryho. Ale tento nový Pennywise, Bill Skarsgård, urobil ohromný kus práce v tom, ako celú postavu pretvoril na akési stelesnenie všetkých strašidelných príšer z detstva. Možno je trochu desivejší, temnejší než Curryho Pennywise, ale je vynikajúci. Aj mejkap je trochu iný, ale funguje rovnako dobre, ak nie lepšie.

Aký ste mali pocit, keď ste sa dozvedeli, že do filmu sa preberie asi polovica vašej knihy a celý dej sa zameria na deti?

Pomyslel som si, že je to perfektné. Inak sa to nedalo urobiť, ak to má fungovať. Kniha je ako tá skala, rozdelená na dve rovnaké polovice.

Zdá sa, že o TO je už vopred veľký záujem. Prvý trailer mal viac ako pol miliardy pozretí, čo je nový rekord. Ako si to vysvetľujete?

Už od začiatku vnímam potenciál filmu preraziť. Povedal som si, že naláka všetkých, čo si pamätajú miniseriál a ako ich strašne ovplyvnil. Ľudia za mnou prídu a povedia, „Tim Curry, viete, ešte stále sa nedokážem priblížiť ku kanálu a nemyslieť pritom na toho klauna.“ A zároveň pritiahne každého príslušníka generácie Y, lebo tí vyrastali v 80. rokoch.

Nemá to veľa spoločného s obľúbenosťou knihy. Budem možno veľký optimista, ak poviem, že knihu si prečítalo možno sedem miliónov ľudí. Aj tak by ste ale neverili, koľko ľudí mi povedalo, „Ako dieťa som mával nočné mory iba z tej knihy.“ Takže tak.

A stalo sa ešte niečo, čo sa však nedá naplánovať, ani keby ste chceli: týždne a mesiace pred zverejnením traileru sa začala po celom svete objavovať coulrofóbia (strach z klaunov). Ľudia vraj videli strašidelných klaunov na cestách v Kansase, Anglicku a všemožne inde. Proste sa to malo stať.

V mnohých zo svojich diel sa venujete viere. Akú rolu zohráva viera v tomto filme?

V niektorých zo svojich kníh sa venujem viere v Boha ako sile dobra, čo vyvažuje zlo. Viera v knihe TO je o viere, ktorú vkladáte do priateľov. O priateľstve v tiesni.

Priateľstvo je ich najväčšou zbraňou proti Pennywisovi.

Správne. Hovorí sa to aj vo filme, keď jedno z detí povie niečo ako, „Berie si nás po jednom. Je silnejší ako my. Ale keď sme spolu, máme puto, ktoré je silnejšie,“ a preto má konečný dojem z filmu taký efekt.

Andy Muschietti je vaším obrovským fanúšikom.

Aj jeho som ako dieťa zdeformoval (smiech).

Vedel, že do filmu sa nedá zahrnúť všetko, čo sa mu na knihe páči. Ale ponúkol nám akési „zlaté vajcia“ – stopy, ktoré oddaní fanúšikovia knihy odhalia. Zbadali ste niektoré z nich, a ak áno, čo vy na to?

Niektoré som si všimol a chápem, že sú to také drobné pocty, a cením si to. Je to spôsob, ako povedať, ďakujeme za príbehy, ďakujeme za zábavu, a to ma teší.

Tento rok je pre vás úspešný, pokiaľ ide o filmové adaptácie vašich diel. Okrem diela TO vznikla aj adaptácia Temnej veže pre veľké plátno a Pána Mercedesa pre televíziu. Hollywood už niekedy adaptoval vaše diela tak rýchlo po sebe?

Nie, nikdy. Akoby mi naraz vytiahli všetky esá z rukáva. Je to šialené, ale príjemné. Čoskoro sa dočkáme aj filmov Geraldova hra a 1922, ako aj televízneho seriálu Castle Rock od J.J. Abramsa. So synom sme napísali knihu Sleeping Beauties, ktorá vyjde v septembri. Takže dúfame, že
propagovať ju pôjdeme na vlne dobrých pocitov, klop-klop, lebo si myslím, že ľuďom sa bude TO veľmi páčiť a bude sa o tom veľa hovoriť.